Červenec 2015

Weeks presents #1

24. července 2015 v 20:16 | B
Pracovných dní stále pribúda, dokonca aj víkendy sa pre mňa menia z voľných dní plných oddychu a samovzdelávania na niekoľkohodinové pracovné naplnenia plné povinností. Tento týždeň ma aspoň ten piatok zastihol ako plný leňošenia. Ale neni leňošenie ako leňošenie. Radovala so sa z činností, ktoré rada robím a z vecí, ktoré som si za tento týždeň zaobsratala a o ktoré sa chcem s vami podeliť.

Naordinovala som si povinné čítanie. Môj nekonečný záujem o učenie sa cudzích jazykov sa prehĺbil natoľko, že ma donútil kúpiť si cudzojazyčnú knihu. Nie je moja prvá, ale je prvá, ktorú som si kúpila. Moja celkom prvá kniha v angličtine je román z obdobia druhej svetovej vojny. Rozpráva príbeh mladej dievčiny a jej cestu do ruského zajatia na Sibíri. Tú som vyhrala v školskom kole olympiády v anglickom jazyku, kde som ako študentka druhého ročníka obsadia krásne druhé miesto, ktoré som spoločne zdieľala s bývalým priateľom. Druhá kniha bola nemecká dvojjazyčná - rozprávky bratov Grimmovcov. Túto knižku som dostala ako darček ku dňu detí od môjho učiteľa angličtiny. Doma aplikujem samoštúdium jazykov a ako najlepší spôsob prehlbovania slovnej zásoby mi prišlo práve čítanie bilingválnej literatúry. Tentokrát som siahla po detektívnej literatúre. Kniha sa dobre číta, aj keď sa stane, že neporozumiem niektorým slovám, problém sa ľahko vyrieši pohľadom na druhú stranu so slovenským prekladom. Šesť napínavých príbehov čaká, kým si ich prečíta a ja sa teším na zážitky s touto knihou. Je to aj dobrý zabijak nudy počas cesty autobusom.





























Už mi dochádza balzám na pery. Tentokrát so siahla po malinovej chuti, ktorá ma neustále núti si ten balzám z pier akosi zmyť. A samozrejme treba aj kompaktný púder pre dokonalý vzhľad make-upu, ktorý sa dokončí aplikáciou lícenky. Veľmi sa v makeupe nevyznám, takže tým pádom ani veľa o tom neviem napísať.


Teším sa na ďalšie drobnosti, ktorými si urobím radosť nasledujúci týždeň. Týždeň pred vysnívanou a dlho očakávanou dovolenkou. Určite sa podelím o ne s vami a taktiež sa teším aj na všetky komentáre. Ktorými vecami (či už materiálnymi alebo nehmotnými) ste si urobili radosť vy?

Pretože chcem. A budem.

19. července 2015 v 21:44


Heart if you want to have this 💕 A je to konečne aj za mnou! Štyri roky prebehli neskutočne rýchlo. Bolo veľa chvíľ, kedy sme bojovali všetkými silami aj keď nie vždy sme vyhrali ten tvrdý boj. Pod nohy sa nám dostávalo neskutočné množstvo prekážok, niektoré sme nezvládli a pohoreli, ale to k tomu neodmysliteľne patrí. Toľké polemiky a hádky s učiteľmi taktiež pominuli. Posledné týždne sme vyťahovali z nášho šuplíka spomienok len to najkrajšie a veci, ktoré za oných čias sa trestali, dnes boli navždy odpustené a s úsmevom sme si ich pripomenuli.

Congrats 2 everyone ❤ Maturitu mám dávno v ruke. Viem, píšem to oneskorene. Aspoň blogový svet bude vedieť o ďalšej úspešnej maturantke. Písomná časť bola veľmi zaujímavá, moje očakávania boli hlboko pod bodom mrazu, hlavne čo sa týkalo slovenčiny. Slohy dopadli nad 90% a písomné testy boli menej uspokojivé. Slovenčina len 56% ale angličtina na 89%. Praktická časť bola zmanipulovaná vedúcou mojej skupiny a všetci sme skončili s trojkami, a niektorí aj opakovať musia o dva mesiace. Ústna časť bola to najľahšie, čo ma mohlo stretnúť. Nikdy predtým som sa neučila, všetko sa to týkalo praktického života a vecí zachytených len počas vysvetľovania nového učiva v škole pred tabuľou. Slovenčina, z ktorej som mala hádam aj najväčší strach, angličtina, ktorá pre mňa znamenala prechádzku ružovou záhradou a nakoniec odborné predmety som dala na jednotky! Jeden úspech za mnou, už len uvidíme, čo to bude znova od septembra v novej škole. Ďalší cieľ: získať červený diplom!

Bude to chvíľku trvať, kým si zvyknem na to, že nebudem chodiť každý deň na to miesto a stretávať sa s tými istými ľuďmi. Že sa tieto časy už nikdy nevrátia a my už nikdy nebudeme takto spolu. Že nezasadneme za lavice, ktoré sme tak nenávideli, najmä pondelňajšie rána. Ako sme sa snažili za každú cenu ochorieť a mať pokoj od celej školy. Niektorým z nás sa to aj podarilo a študentský život skončil odovzdaním maturitného vysvedčenia. Moje plány sú však iné. Študovanie ma baví a mám v úmysle v tom aj naďalej pokračovať bez ohľadu na to, či mi niekto neverí, že vysokú zvládnem, bez ohľadu na to, či to, čo pôjdem študovať pre niekoho nemá zmysel. Hľadím na svoju budúcnosť a na svoje záujmy a idem si za pevne stanovenými cieľmi.

Niekedy všetko čo potrebujeme je zmena

19. července 2015 v 21:18
Untitled Ani to nemusí človek chcieť a predsa to príde aj samo. Je mnoho vecí, ktoré keď prídu a za ten čas si človek zvykne na ich prítomnosť a samozrejmosť. Ťažkou vecou býva ak pán dokonalý prestane byť zrazu dokonalý a jeho pravá tvár sa vykreslí až po nejakom čase. Dosť smutné to je, ak ešte spoznáva druhá osoba čoraz viac jeho zlých stránok.

Je zvláštnej a jedinečnej povahy. Raz mi povedal, že ma ľúbi, druhýkrát vyvolal hádku s tým, že to, čo povedal, nebola nikdy pravda, ale aj tak v sebe napriek tomu všetkému máte dostatok lásky a odpustenia v sebe, že sa to dá prekúsnuť a chápať ako chvíľkový skrat. No, pri častom opakovaní sa stráca trpezlivosť. Už aj môj pohár pretiekol a povedala som aj také veci, ktoré by nemuseli byť, i keď neboli pravdivé. Moja túžba po pomste bola obrovská, ale nie som taký človek, ktorý dokáže robiť naprieky. Aj s malou ložou mám veľký problém. Tentokrát sa mi to hodilo a bola to posledná hrubá bodka za tým všetkým, čo sa stalo. Samozrejme, že tie krásné chvíľky plné vášne sa mi občas zjavujú v mysli, no moje oči neplačú. Prečo by aj mali. Nebýva mi nikdy ľúto nad vecami, ktoré spácham. Spomienky zostávajú a pri každej jednej sa len pousmejem. Prečo si to zbytočne komplikovať. Z odstupom času prichádzam na to, že to bolo správne rozhodnutie ukončiť niečo skôr akoby sa dačo prihodilo. Kedysi sme obaja boli v istom očakávaní, ktoré by zmenilo naše životy o 180 stupňov. Počas tohto obdobia sa o dotyčnom dozviete toho veľa. Aj ja som sa dozvedela, bolo to neskutočné. Viem, že na tohoto človeka by nebolo spoľahnutie ani by som od neho nemohla očakávať akúkoľvek pomoc.
Lovers

Čo mi hlavu stále pletie je obraz Teba. Spomínam si na náš prvý deň. Ako som Ťa uvidela sedieť na lavičke z diaľky, ale tvárila sa, že nie. Ty si pribehol ku mne, pozdravil si sa a silno ma objal. A pamätáš na to? Ako som Ťa chytila za hlavu a pritisla k sebe, pousmiala a dotkla perami. Ešte niekoľkokrát sa to zopakovalo. Ale Ty si zmenil taktiku. Už to nebolo také krásne, prišlo niekoľko zmien. Mal si priveľké nároky, ktoré som Ti plnila do poslednej predstavy. Neskôr som si zvykla a zapáčilo sa to aj mne. Toľko kreativity, koľko sme do toho obaja investovali. Toľko pocitov, ktoré sme v rovnakej chvíli obaja prežívali. Toľko dotykov, ktoré sme si nadelili. Tie všetky zblíženia mi teraz zostávajú v hlave a nejdú von. Jediná vec, ktorú by som vrátila, by bolo presne toto. Ty si ma naučil nehanbiť sa, nebáť sa a skúšať všetko nové.