Everything can be better

21. února 2015 v 12:42 | B

Meow or never Koľko je už tomu? Akú dlhú dobu sa moje prsty nedotkli klávesnice, oči nezahľadeli do obrazovky a myšlienky nestretli s blogom? Už si ani nespomeniem. Aké je to, keď niekto číta tvoj článok? Prečo toľká absencia? Počkať! Kde mám svoju kávu?

Kde začať? Toľko otázok naraz sa jednoducho zodpovedať nedá. Každý potrebuje svoju prestávku, aby mohol znova nabrať nový dych, chytiť tú vhodnú slinu, lebo stále sa stáva, aj keď človek nechce, že musí na istý čas prestať, lebo jednoducho nevládze. A na každého príde ten stav, kedy musí spomaliť, prestať hľadieť rovnakým smerom, zdvihnúť hlavu hore, otočiť doprava, doľava, spomalí sa mu tep a dýchanie. V okamihu naberie všetko iný spád. Niet sa kam ponáhľať, prečo silou mocou utekať a predbiehať sa? A kam sa vlastne toľko ponáhľame? Čo dobiehame? Chceme byť lepší než najlepší? Kto je vlastne najlepší?
Nikto nie je rovnakí a predsa sme si všetci rovní. Kde sa berie toľká nespravodlivosť? Neviem ako ty, ale každý musí dostať svoj čas. Som ochotná počkať si. Na čo máš čakať? Neviem, rovnako to nevieš ani ty, nikto to nevie. Tak isto nikto nevie čo bude o sekundu, o minútu, o hodinu. Nehovorím teraz, že by sa svet mal zastaviť úplne, prestali by fungovať fabriky, my by sme ostali bez jedla a o týždeň pomreli. Skôr ma vždy zaujímala otázka toľkej diskreditácie samých seba. Problém nastáva vtedy, ak začneš pochybovať o svojej sile. Nemali by sme tu toľko úspešných ľudí, ktorí by seba podceňovali neustále. Samozrejme, viem, čo si myslíš. Koľké sú z nich výnimky, čo sa ani predierať nemuseli a dostali všetko pod nos. U mňa si taký nezaslúži úctu ani obdiv.
Zhlboka som sa nadýchla a premýšľam nad novým začiatkom. Koľko ich bolo? Zaslúžim si aj tento? Má to zmysel? Koľko to znova vydrží? Ak viac ako mesiac, prosím, nominujte ma na Nobelovu cenu za vytrvalosť. Vlastne, tá vytrvalosť by sa aj našla, aj čas by sa našiel na miesto toľkého písmenkovania do chatových hlavičiek ľudí, ktorí väčšinu času rovnako trávia písmenkovaním do chatových hlavičiek ďalších ľudí, a tak sa to vlečie celú dobu. Zdieľať myšlienky s ľuďmi, ktorých na prvý pohľad možno poznáš, no ich útroby sú celkom iné, sa niekedy vie aj vypomstiť. Keď pozná niekto Teba, je to akoby Ťa poznal celý svet. Predstav si príhodu, ktorá nie je veľmi príjemná, nechceš o nej hovoriť veľa, aby si si neublížil. No zároveň sa potrebuješ niekomu posťažovať. Čo spravíš? Logika ti vraví, že najlepší kamarát je ako bútľavá vŕba, ktorej keď povieš svoje tajomstvo, nechá si ho skryté v koreňoch. Len niekde sa stala chyba, keď do tej vŕby niekto zarúbal a ostala v nej sekera. Už tie pocity, ktoré si s ňou zdieľal, vytekajú von, padajú na trávu, na maličkých mravčekov a tý zase roznášajú informácie ďalej, ďalej až čo najďalej a zrazu zistíš, že Ťa pozná viac ľudí, akoby si si bol kedy pomyslel.
Vieš dobre, že svoje problémy ťažko zakryješ, ani virtuálny svet nemusí vždy pomôcť ako útek z reality. Možno raz oľutujem tieto činy. Málo sa stáva, že by som ľutovala niečo. Aj zlé býva dobré. Zachovám si hlavu chladnú, aj keby bolo hocičo už. Prečo sa teda skrývať? K čomu je dobré hovoriť svoje tajomstvá niekomu, kto ich aj tak rozmetá po svete ako čerstvo napadané lístie na jeseň? Nech sú tie moje všakovaké, nebudem sa tajiť ničím. Čo by to bol za svet, čo by to boli niektoré za úspešné blogy, keby neboli jedinečné? Jedinečné už len samotným ich pisateľom, ktorý dokáže aj z ho*na spraviť tak zaujímavú vec, ktorú bude obdivovať polka sveta. Chytím sa svojimi pazúrmi toho, čo sa mi teraz naskytlo, nezáleží na tom, čo to je. Nespoliehaj sa na nič, že ťa dostane vysoko. Ja si tiež píšem blog pre potešenie. Možno sa táto moja radosť niekomu zapáči a inšpiruje sa. Ja som sa inšpirovala u seba. Ak Ťa niečo skutočne zaujíma, nepodliehaj svojim myšlienkam, vieš, že všetko je na niečo užitočné.
Každý deň Slnko vychádza a prináša novú šancu na život. Dobre, priznávam, že skoro každý deň si hovorím, že spravím všetko pre lepšie dnes. Nikdy to ale nebolo také ako teraz. To, čo skúsiš, rovnako skús aj nepustiť. Veď kto iný dokáže robiť jedinečné veci, keď nie Ty? Kávičku do ruky, never tomu, že je nezdravá! Ja ti dokážem pravý opak. Najlepšie myšlienky predsa prichádzajú pri pití kávy, schôdze sa konajú pri pití kávy, s partnermi sa stretávame pri šálke kávy. Čo tak jej dodať iný rozmer? Všetko, čo tu nájdeš, je aj zásluhou tohto čarovného nápoja. Nemaj strach z ničoho a vyšľap si vlastnú cestu úspechu!

Káve zdar!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama