Prosinec 2014

Zdravom tele duch rovnocenný prebýva a O Vianociach - nevianociach

20. prosince 2014 v 22:24 | Čierna dáma
Mesiac posledný v kalendári svieti ani o sebe vedieť nedal. Šialenstvo začína pred tými dňami toho zhonu hodné. Akoby sviatky jari druhýkrát v roku začali.
Ani mysel nenapadne, že veliké sviatky konca roka sa chystajú. Vonku všetko raší, pučí, kvitne, len v noci svetielka okná osvetlujú do ďalaka. Noc mráz nenavštívi, čo len na kilometre obcháca ju osamelú. A to čaro dávno zmizlo i tú povesnú atmosféru vzalo zo sebu. Aby pole nedotknuté perím bílym ostalo je nevídané. Čo sa to len stalo? Tam si ftáčky na korunách stromov štebocú a pátrajú po omrvinke, ktorú pod zub by si zastrčiť mohli. Krídlami mávajúce preletúvajú kade-tade do neznáma.
A čo tá bytosť lucká? Hlave myšlienky o štedrosti honia sa jej, čo by dala pod vykrášlený strom. Kolko čoho dá tam komu, aby nebola na cudzú i svoju hambu? Zabúda na tú štedrosť pravú, kedy do kruhu sa usadí, pri plamienku spomína. Zabúda na bohactvo čo sa pred ňou skrýva. Zabúda a zabúda, no ona ňie a ňie povedať si. Čože by ona robila? Túto súťaž štedrosti vyhrať má, lebo inak jej beda bude a skončí s hlavu useknutú.
Ten, kto hmotnosť neuznáva, na duchovňe si zakladá. Keď rozžiari sa svieca svátečná, vie na koho spomína, to pravé čaro objaví sa a rozohreje dušu jeho skromnosťou vyplnenú. Najkrajší dar sa dostáva tomu, do radosť iným rozdáva. Ešte krajší tedy, kedy za to nič nepýta, len toho šťastného vída. Tomu sa svieca radosti a spokojnosti rozhorí i sama. Jej svetlo vyplní celý dom harmóniou. Ňie sviatky tieto honosné a velkolepé láskou oplantané by mali byť, ale rok taký dlhý si to sám zaslúži - byť taký krásny voňavý. Ňie len ihličie či sviečok čas v tento slávny deň ospevované. Stále je dóvod robiť dobro!

A tak sa opantať sladkými rosprávkami nedajte, bo sa srdce ťaško hojí keť je zranené! Hlava chladná býva ťašká síce, no do hu takú zachováva, tomu slúžiť bude dobre. To umenie kúziel každý ovláda, šťastie, lásku, dobrotu prinášať treba neustále a bude za to patričná výplata. Posledné dňi roka si najviac pamatáme, no tak veru si farebný svet každý deň spravme! Nech peniaz za hlúposť štedrú, čo čochvíla sa z nej radosti vytratí, neutratíme a seba namiesto toho úctime, tak jak nás to učili uš dávno.