Weeks presents #1

24. července 2015 v 20:16 | B
Pracovných dní stále pribúda, dokonca aj víkendy sa pre mňa menia z voľných dní plných oddychu a samovzdelávania na niekoľkohodinové pracovné naplnenia plné povinností. Tento týždeň ma aspoň ten piatok zastihol ako plný leňošenia. Ale neni leňošenie ako leňošenie. Radovala so sa z činností, ktoré rada robím a z vecí, ktoré som si za tento týždeň zaobsratala a o ktoré sa chcem s vami podeliť.

Naordinovala som si povinné čítanie. Môj nekonečný záujem o učenie sa cudzích jazykov sa prehĺbil natoľko, že ma donútil kúpiť si cudzojazyčnú knihu. Nie je moja prvá, ale je prvá, ktorú som si kúpila. Moja celkom prvá kniha v angličtine je román z obdobia druhej svetovej vojny. Rozpráva príbeh mladej dievčiny a jej cestu do ruského zajatia na Sibíri. Tú som vyhrala v školskom kole olympiády v anglickom jazyku, kde som ako študentka druhého ročníka obsadia krásne druhé miesto, ktoré som spoločne zdieľala s bývalým priateľom. Druhá kniha bola nemecká dvojjazyčná - rozprávky bratov Grimmovcov. Túto knižku som dostala ako darček ku dňu detí od môjho učiteľa angličtiny. Doma aplikujem samoštúdium jazykov a ako najlepší spôsob prehlbovania slovnej zásoby mi prišlo práve čítanie bilingválnej literatúry. Tentokrát som siahla po detektívnej literatúre. Kniha sa dobre číta, aj keď sa stane, že neporozumiem niektorým slovám, problém sa ľahko vyrieši pohľadom na druhú stranu so slovenským prekladom. Šesť napínavých príbehov čaká, kým si ich prečíta a ja sa teším na zážitky s touto knihou. Je to aj dobrý zabijak nudy počas cesty autobusom.





























Už mi dochádza balzám na pery. Tentokrát so siahla po malinovej chuti, ktorá ma neustále núti si ten balzám z pier akosi zmyť. A samozrejme treba aj kompaktný púder pre dokonalý vzhľad make-upu, ktorý sa dokončí aplikáciou lícenky. Veľmi sa v makeupe nevyznám, takže tým pádom ani veľa o tom neviem napísať.


Teším sa na ďalšie drobnosti, ktorými si urobím radosť nasledujúci týždeň. Týždeň pred vysnívanou a dlho očakávanou dovolenkou. Určite sa podelím o ne s vami a taktiež sa teším aj na všetky komentáre. Ktorými vecami (či už materiálnymi alebo nehmotnými) ste si urobili radosť vy?
 

Pretože chcem. A budem.

19. července 2015 v 21:44


Heart if you want to have this 💕 A je to konečne aj za mnou! Štyri roky prebehli neskutočne rýchlo. Bolo veľa chvíľ, kedy sme bojovali všetkými silami aj keď nie vždy sme vyhrali ten tvrdý boj. Pod nohy sa nám dostávalo neskutočné množstvo prekážok, niektoré sme nezvládli a pohoreli, ale to k tomu neodmysliteľne patrí. Toľké polemiky a hádky s učiteľmi taktiež pominuli. Posledné týždne sme vyťahovali z nášho šuplíka spomienok len to najkrajšie a veci, ktoré za oných čias sa trestali, dnes boli navždy odpustené a s úsmevom sme si ich pripomenuli.

Congrats 2 everyone ❤ Maturitu mám dávno v ruke. Viem, píšem to oneskorene. Aspoň blogový svet bude vedieť o ďalšej úspešnej maturantke. Písomná časť bola veľmi zaujímavá, moje očakávania boli hlboko pod bodom mrazu, hlavne čo sa týkalo slovenčiny. Slohy dopadli nad 90% a písomné testy boli menej uspokojivé. Slovenčina len 56% ale angličtina na 89%. Praktická časť bola zmanipulovaná vedúcou mojej skupiny a všetci sme skončili s trojkami, a niektorí aj opakovať musia o dva mesiace. Ústna časť bola to najľahšie, čo ma mohlo stretnúť. Nikdy predtým som sa neučila, všetko sa to týkalo praktického života a vecí zachytených len počas vysvetľovania nového učiva v škole pred tabuľou. Slovenčina, z ktorej som mala hádam aj najväčší strach, angličtina, ktorá pre mňa znamenala prechádzku ružovou záhradou a nakoniec odborné predmety som dala na jednotky! Jeden úspech za mnou, už len uvidíme, čo to bude znova od septembra v novej škole. Ďalší cieľ: získať červený diplom!

Bude to chvíľku trvať, kým si zvyknem na to, že nebudem chodiť každý deň na to miesto a stretávať sa s tými istými ľuďmi. Že sa tieto časy už nikdy nevrátia a my už nikdy nebudeme takto spolu. Že nezasadneme za lavice, ktoré sme tak nenávideli, najmä pondelňajšie rána. Ako sme sa snažili za každú cenu ochorieť a mať pokoj od celej školy. Niektorým z nás sa to aj podarilo a študentský život skončil odovzdaním maturitného vysvedčenia. Moje plány sú však iné. Študovanie ma baví a mám v úmysle v tom aj naďalej pokračovať bez ohľadu na to, či mi niekto neverí, že vysokú zvládnem, bez ohľadu na to, či to, čo pôjdem študovať pre niekoho nemá zmysel. Hľadím na svoju budúcnosť a na svoje záujmy a idem si za pevne stanovenými cieľmi.

Niekedy všetko čo potrebujeme je zmena

19. července 2015 v 21:18
Untitled Ani to nemusí človek chcieť a predsa to príde aj samo. Je mnoho vecí, ktoré keď prídu a za ten čas si človek zvykne na ich prítomnosť a samozrejmosť. Ťažkou vecou býva ak pán dokonalý prestane byť zrazu dokonalý a jeho pravá tvár sa vykreslí až po nejakom čase. Dosť smutné to je, ak ešte spoznáva druhá osoba čoraz viac jeho zlých stránok.

Je zvláštnej a jedinečnej povahy. Raz mi povedal, že ma ľúbi, druhýkrát vyvolal hádku s tým, že to, čo povedal, nebola nikdy pravda, ale aj tak v sebe napriek tomu všetkému máte dostatok lásky a odpustenia v sebe, že sa to dá prekúsnuť a chápať ako chvíľkový skrat. No, pri častom opakovaní sa stráca trpezlivosť. Už aj môj pohár pretiekol a povedala som aj také veci, ktoré by nemuseli byť, i keď neboli pravdivé. Moja túžba po pomste bola obrovská, ale nie som taký človek, ktorý dokáže robiť naprieky. Aj s malou ložou mám veľký problém. Tentokrát sa mi to hodilo a bola to posledná hrubá bodka za tým všetkým, čo sa stalo. Samozrejme, že tie krásné chvíľky plné vášne sa mi občas zjavujú v mysli, no moje oči neplačú. Prečo by aj mali. Nebýva mi nikdy ľúto nad vecami, ktoré spácham. Spomienky zostávajú a pri každej jednej sa len pousmejem. Prečo si to zbytočne komplikovať. Z odstupom času prichádzam na to, že to bolo správne rozhodnutie ukončiť niečo skôr akoby sa dačo prihodilo. Kedysi sme obaja boli v istom očakávaní, ktoré by zmenilo naše životy o 180 stupňov. Počas tohto obdobia sa o dotyčnom dozviete toho veľa. Aj ja som sa dozvedela, bolo to neskutočné. Viem, že na tohoto človeka by nebolo spoľahnutie ani by som od neho nemohla očakávať akúkoľvek pomoc.
Lovers

Čo mi hlavu stále pletie je obraz Teba. Spomínam si na náš prvý deň. Ako som Ťa uvidela sedieť na lavičke z diaľky, ale tvárila sa, že nie. Ty si pribehol ku mne, pozdravil si sa a silno ma objal. A pamätáš na to? Ako som Ťa chytila za hlavu a pritisla k sebe, pousmiala a dotkla perami. Ešte niekoľkokrát sa to zopakovalo. Ale Ty si zmenil taktiku. Už to nebolo také krásne, prišlo niekoľko zmien. Mal si priveľké nároky, ktoré som Ti plnila do poslednej predstavy. Neskôr som si zvykla a zapáčilo sa to aj mne. Toľko kreativity, koľko sme do toho obaja investovali. Toľko pocitov, ktoré sme v rovnakej chvíli obaja prežívali. Toľko dotykov, ktoré sme si nadelili. Tie všetky zblíženia mi teraz zostávajú v hlave a nejdú von. Jediná vec, ktorú by som vrátila, by bolo presne toto. Ty si ma naučil nehanbiť sa, nebáť sa a skúšať všetko nové.
 


Before we finally go insane

12. dubna 2015 v 22:17 | B
Evening!

Ako ten čas rýchlo uteká. Ani sme sa nenazdali a už je tu polovica apríla v plnom prúde, čo znamená, že mám necelé tri týždne na prípravu praktických maturít, mesiac a niekoľko týždňov do ústnych maturít a popri tom mnoho iných aktivít.

Nepatrím k tým najvzornejším žiakom, takže je celkom pochopiteľné, že ešte nejaké tie nápravy sa v škole určite udejú. Prax je ukončená, teda čo sa týkalo odrobenia hodín, lenže moja drahá spolužiačka to žiaľ nestíha a na truc sa nesnaží aspoň čo to dohnať. Ešte aj po praktických by sme mali chodiť pekne robiť, vychádza nám tam niekoľko dní. Podľa mňa tam nikto nepôjde.

Drahý ujec odišiel na dobu neurčitú do teplých západných krajín. Je zaujímavé sledovať našich rodákov ako utekajú za prácou do zahraničia. Tá práca je pre miestnych obyvateľov natoľko nezaujímavá, či dokonca aj podradná, pre nich za malý peniaz, že nám sa to zdá nehorázne veľa. Slovák je zvyknutý robiť tvrdú prácu, veď nie nadarmo sme najusilovnejší a najpracovitejší národ v Európe, kto vie prečo. Robiť tú istú, len o niečo namáhavejšiu prácu za dvojnásobný plat a s o 60% väčším počtom odpracovaných hodín týždenne je nad rámec ľudských síl. Ale taký slovák, ako sa zdá, to zvláda bez najmenších problémov.

Dosť bolo kazenia si posledných hodín posledného dňa v týždni. Nastupuje nový týždeň, ktorý sem prinesie ostrý jarný vánok. Ani nie šesť dní sme si mohli užívať ako také teplúčko, lúče nášho Slniečka, ktoré sa teraz zahalí do šedého šatu. A to sme plánovali veľkú návštevu. No čo, do soboty času veľa. Ale psst! Ujec sa to nemusí dozvedieť!

A teraz mi dakto povedzte, kde robím chybu! Už celkom úspešne pokračujem v zdravom životnom štýle, samé kašičky a zeleninka, jógujem, fitnessujem. Áno, je pravda, že pri zmene štýlu žitia sa mení aj myslenie. Samozrejme, že už k lepšiemu. Kiež by sa dalo meniť aj myslenie niektorých ľudí, ktorí stále pociťujú potrebu riešiť tie isté veci aj niekoľkokrát do dňa, a pri tom vedia, že sa tým nič nevyrieši a človek chytá nervy. A viete čo? Jedným uchom dnu a druhým von! Papier veľa znesie, vlastne v našom prípade chatové okienko. Ľahko sa dá stlačiť čarovné tlačítko "vymazať", ktoré vymaže všetky konverzačné problémy v chatovom okienku a zrazu je vaše svedomie o niečo ľahšie a vaša virtuálna pamäť má väčší priestor na ďalšie hlúposti.

Môj spôsob uvoľňovania uskladnenej zlej energie zdá sa byť je úspešný. Spojí sa tým príjemné s užitočným a človek je pripravený na nával ďalšej buzerácie. Hlavne v takomto období sa nemožno zastavovať nad banalitami a riešiť len to najpodstatnejšie. Verme, že aj počasie výjde, pretože popíjanie kávičky na teraske je to najúžasnejšie, čo môžete spraviť počas voľnej jarnej chvíľky. Namáhanie tela aj mysle len podporuje dobrý a správny chod nášho tela.

Dobime si baterky a nezabúdajme na zlatú vetu "V zdravom tele zdravý duch"!

Things which make you bore the most?

12. dubna 2015 v 19:26 | B
Hi everyone!

Whole week Im thinking what should I write about on my blog. I mean something what can be readable and what would not make readers fall asleep. I was thinking about topics like driving during rainfall, afraid of storms, if the first was egg and many more. The inspiration came when I was browsing FB, and then it comes! This topic interested me the most! FB page of Interpals shared their weekly forum question on theme "What do you recommend as the TOP5 things to do when foreigners visit your city?" And here we have it!

At the beginning before we go more further I have to warn you, that there will be more than five things which I recommend you to see. And I almost forgot to introduce city where I live.

The city where I live is Nitra and it is situated on south-eastern Slovakia. It is the fifth biggest city in my little country with almost 80-thousand inhabitants. Nitra is very special city where Slovak history started to be written.

1) Fanatics

We are known as the "kings of Slovak grandstands". Where we go, there we make indescribable feel. We support our team till the final siren. Ice hockey is our life and we are keen on this. We enjoy it everytime! Our players are the best achievers! The best place for relax after long day at work is Nitra Aréna which is called our stadium.

2) Amazing panorama

If you like hiking and nature, you can climb the Zobor Hill. This peek is 826 meters above sea level with transducer on its top. You have beautiful view when you reach his top. It is great place for picnic and during August romantic place to watch on falling stars when many people go here in evenings to watch this event. When you are here, do not forget to protect this unique nature!

3) The first in Central Europe



When we go back in time about more than thousand years, we fall into medieval times. History of Nitra is very rich, but we can for sure say, that here was built the first chapel in Central Europe called The Chapel of Saint Michael Archangel. Many legends and stories are told about this mystery place like Virgin Mary was seen here or how people found in Nitra ghost of the horse which was killed in this chapel.

4) Residence of princes


Slovakia had not any king or queen during old times. In almost every city you can find castles and in Nitra too. Nitra castle was built in 9th century over the princedom formalizing. Its roof was rebuilt because of flight attack during second world war. This place was very important for Slovak culture in its times.


5) Memory

On 5th of July 862 Saint Cyril and Saint Method came on area of Great Moravia to learn Slavics how to be good catholics and they also bring font called "hlaholika". On their honour we celebrate on the Main Square this festival. Over thousands of people come here to watch Holy Mass and after that all two days are concerts.

Of course excepting the historical places you also can visit Theater of Andrej Bagar which you can see on this last photo and remains atomic cover. My dad was part of builders who built this construction. Every day dramas are played here. We have also got here the pupet theater The Theater of Karol Spišák and here generally plays for children are played.

Many clubs and shopping centres are here, but I do not know what to write about them, because I do not visit them.

For me is Nitra the most beautiful place in this world. In my opinion everyone of us love place where we were born and where we grew up. And that is the main reason why I love so much Nitra. I cant imagine that I would live somewhere else in Slovakia, in Europe or anywhere. Im not able to leave this amazing place. I know that this is not I dont know how good place, maybe tourists do not like it and think it is boring.

Write about your city, what would you show your foreign friend in it and what would you change about it in comments.


Kam dál